Paní Valéria by uvítala lidštější přístup zdravotníků k pacientům a to, aby se dokázali do pacientů vžít. V hospici je krátce, ale přístup sester jí připadá lepší než ten, který zažila v nemocnici. Textový přepis rozhovoru: Co se týče těch doktorů, mluvili s vámi otevřeně, tak jak jste si představovala? Neměla jste nějaký problém? Nie, nie, práveže, prístupné. Taký proste ohľaduplný, a tak sa … Síce v tých nemocniciach je to úplne iné, pretože oni majú tam nápor pacientov, nemajú tak čas sa venovať tým… Aj tie sestry, no, niekedy to šlo niekedy nie, ale tak, práca musí byť poslanie, nie povolanie, pretože človek sa musí vžiť aj do nemoci toho pacienta a tí, nemocní trpia komplexmi menejcennosti, že nie sú tak sebestační a že sa snažia toto a aby proste ich brali tí zdravotníci, ako že sú postihnutí nemocou, ale ten prístup aby bol trošku iný. Taký ľudskejší. A tu majú sestry, tu za tie 2 dni som fakt, že ten prístup úplne sa nedá porovnať, že také sú rýchle, to pomôcť a to: „Ja Vám pomôžem? Ako to chcete urobiť?” Tak to tak až človek… Ale tak nemôžem sa sťažovať zatiaľ.