Ondrejovi pomohlo vyhledávat informace.
P: Tých informácií nebolo nejak veľa a tie, ktoré som si na začiatku naštudoval na internete, tie ma skôr vystrašili ako pomohli (cha), tak som po mesiaci skončil znova v nemocnici. To som bol v nemocnici vtedy 3 týždne. Priznám sa, že v vtedy som asi prvýkrát plakal kvôli tej svojej nemoci, večer keď som ostal sám na izbe, ale bolo to prvý aj posledný krát, pretože som si povedal, že nemôže choroba rozhodovať o mojom živote, že o tom môžem rozhodovať iba ja. A hneď ďalší deň som začal študovať a zháňať si nejaké informácie na internete, začal som čítať rôzne knižky, stiahol si nejaké ebooky o tejto chorobe a taktiež som si prečítal aj príbehy ľudí s podobným osudom ako mám ja. Potom vlastne ako som sa vrátil z nemocnice a po prečítaní nejakých tých nových pre mňa informácií, na to som mal samozrejme času dosť v nemocnici, aby som nejaké získal, som vlastne začínal zo dňa na deň od znovu. Prispôsobil som tomu stravu, pochopil som, že aj keď nemáme radi tie lieky, tak sú dôležité, aby som to dodržoval, že to aj pre to dodržiavanie vlastne, pre tú adheréziu tých liekov, vlastne kúpil som si vlastne takého pomocníka vlastne, kde som si tie lieky dával a taktiež som si stiahol, dneska už máme vlastne moderný svet, takže som si stiahol aplikáciu, ktorá mi vždy pripomína, aby som to nezabudol. A pre každý prípad, keď niekam idem mám zo sebou vždy aj nejakú zásobu (cha). Takže (cha) vlastne to boli také nejaké začiatky moje. Čím ďalej tým viac som vlastne o tom začal získavať informácií, tak tým viac som veril tomu, že vlastne aj s tak závažnou chorobou jako ulcerózna kolitída je, sa dá žiť šťastný a kvalitný život.